To môže byť podľa odborníka dôvod, prečo je druhá vlna pandémie
masívnejšia napriek tomu, že ľudia nosia rúška poctivejšie, ako počas
prvej vlny. "Ponúka sa provokatívne jednoduché konštatovanie - možno
aj preto, že rúška nenosíme správne a nerešpektujeme ich limity – najmä
nevyhnutnosť používať jedno rúško maximálne jeden deň! Pri súčasnom
komunitnom šírení nákazy s vysokým počtom infikovaných to môže byť
významný faktor. Je najvyšší čas to napraviť a masívne propagovať
základy hygieny nosenia rúšok," zdôraznil Hatala.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vydala 1. decembra aktualizované
usmernenie o používaní rúšok. V dokumente konštatuje, že rúška určené
špeciálne na zdravotnícke účely (chirurgické rúška, respirátory)
poskytujú niekoľkonásobne vyšší stupeň ochrany ako rúška textilné. Tieto
rúška sú jednorazové a certifikované na použitie počas jedného dňa
celkovo do osem hodín.
V prostredí mimo zdravotníckych zariadení je však možné používať aj
textilné rúška, ktoré by mali byť trojvrstvové a zhotovené z kombinácie
rôznych materiálov, napríklad bavlna, hodváb, polyester, pričom tieto
nemajú byť elastické. Vonkajšia vrstva rúška by mala odpudzovať vodu.
Bavlna by mala mať dostatočnú hustotu tkania. "Predpokladom ich bezpečného používania je však každodenné pranie v teplote 60-90 stupňov Celzia," spresnil Hatala.
Rizikové skupiny, ako seniori, onkologickí či chronicky chorí pacienti,
by mali používať len masky na zdravotnícke účely, teda nie textilné. "Všetky osoby pohybujúce sa v zdravotníckych zariadeniach, vrátane pacientov, používajú zásadne rúška na zdravotnícke účely, " dodal Hatala.
Ochranná funkcia rúšok tak zostane len vtedy, ak sa jednorazové rúška
používajú len jedenkrát, a keď sa textilné rúška po každom použití
vyperú na vyšších teplotách. "Inak sa môžu stať skôr rizikom, ako
ochranou," uzavrel Hatala.